reklama

Nebudem sa okúňať, idem sa priživiť na cudzej sláve

V nedeľu pri raňajkách som babke nakúkal do novín a zaujal ma jeden článok s názvom „Hviezda od kotlov“. Čítal som ho úplne povrchne, len tak úkosom cez babkine rameno, ale ak sa nemýlim, podstata mala spočívať v tom, že Barbora R., moderátorka jednej populárnej relácie, voľakedy robila hostesku firme, ktorá predáva kotle a teraz si strašne finančne polepšila. Na podporu tohto faktu sa tam nachádzalo tuším aj porovnanie jej vtedajšej a terajšej hodinovej mzdy. Fajn, uznávam, jednoznačne tam ide o zlepšenie, ale nedá mi nedodať, že keby si novinári dali s článkom ešte väčšiu robotu, išli viac do hĺbky (a spýtali sa trebárs mňa;), našli by ešte lepšie údaje na porovnanie a rozdiel by bol priam do očí bijúci.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (33)

Dávno pradávno, keď sa ešte do foťákov vkladal film a mobily mali jednoriadkový displej, niekedy okolo roku 2000 - 2001 sestra prišla s tým, že ma dobrú brigádu v akejsi baliarni. Dotiahla tam aj švagra, vtedy ešte jej frajera. Obaja boli nadšení, že si môžu slušne privyrobiť popri práci, a keďže som sa v tom období nachádzal v dosť nepriaznivej finančnej situácii, zakrátko som sa nechal nahovoriť aj ja.

Miesto výkonu práce vyzeralo ako ilegálna prevádzka pre afgánskych utečencov. Búda rozmerov väčšej garáže zastrčená v priemyselnom komplexe, vnútri v strede sa nachádzali tri rachotiace stroje a okolo asi šesť stolov. Pri strojoch stáli po dvaja pracovníci (spravidla chalani) a zúrivo do nich súkali jeden časopis za druhým. V ľavej ruke jeden pripravený, v pravej jeden spúšťaný do stroja. Boli to prospekty pre zmluvných zákazníkov Globtelu, ktoré sa v tom stroji balili do priesvitnej fólie. Pri stoloch zase sedeli mladé baby a tety pokročilejšieho veku (také tie typy vo vestovitých zásterách neskutočne depresívnych farieb z takej divnej umelej látky). Lepili menovky na už zabalené časopisy. Každá mala svoj systém, no najviac podľa mojich amatérskych štatistických výskumov prevládal spôsob nalepenia štítkov na všetky prsty ľavej ruky a následného dotlačenia pravou postupne na každý zabalený bulletin. Všetko v čo najvačšej rýchlosti pri abslolútnom sústredení. Celkovú atmosféru dotváral pod stolmi sa ponevierajúci oriešok, štvornohý miláčik jednej z tiet, ktorému kde tu niekto pristúpli končatinu, pretože tam bolo tak málo miesta, že nech si chudák ľahol kamkoľvek, všade zavadzal. Živé osadenstvo (vrátane psa) bolo poväčšine brigádnickeho pôvodu. Kmeňový personál pozostával len z dvoch majiteliek, ich pravej ruky - predáčky spojenej s účtovníčkou a dvoch mechanikov, či čo to malo byť.

Na prvý pohľad ma zaujalo, že všetci kmitali ako blázni, napätie v ovzduší by sa dalo merať voltmetrom, ľudia boli na seba nevrlí, štekali po sebe, len ten psík ticho čušal. Prečo je to tak, mi došlo hneď potom, ako som sa dozvedel spôsob ohodnocovania výkonov. Ľudia pri stroji mali 10 halierov za kus a dievčatá pri stoloch tiež. Pri stroji sa 10 halierov ešte delilo medzi dvoch, nakoľko jeden nahadzoval, jeden mu podával a potom sa striedali t. j. reálne mal každý „nahadzovač“ krásnych, skvelých, úžasných a s ničím neporovnateľných päť halierov za kus. Ak mal človek šťastie na dobrý bezporuchový stroj a mal pri sebe šikovného parťáka, dalo sa za 12 hodinovú smenu zarobiť aj 1000 Sk. Znamenalo to však, že bolo treba nahádzať 20 000 časopisov. So švagrom sa nám to podarilo len raz, jednu sobotu, keď sme si ráno obsadili nový, skvele vyladený stroj, ktorý vydržal šlapať celý deň. (Aby neboli prestoje pri pokazení stroja, postupne sme sa všetci nahadzovači vypracovali aj na servisných technikov).

Po takej dvanásťhodinovej šichte mal človek ruky čierne od farbiva z časopisov, hlavu ohučanú od neustáleho búchania stroja a celkovo bol súci akurát na využitie služieb záchrannej linky Nezábudka pri Lige za duševné zdravie. Raz mi sestra tesne pred finišom doniesla jedlo a ja som ho odmietal jesť, s tým, že predsa nestíham. Ona ma pozná, vie kedy som úplne mimo od vyčerpania, tak ma prinútila prestať robiť, niečo zjesť a ja som tam na ňu prežúvajúc poživeň pomedzi hluk strojov nepríčetne ziapal, že ju neznášam, že mi ničí život a otravuje s jedlom, keď chcem niečo zarobiť... (a potom verte tomu, že práca šľachtí... také veľké guľové aj s prehadzovačkou). Pritom toto boli ešte tie normálnejšie pracovné podmienky.

Neviem či to bolo pred Vianocami 2000 alebo 2001, asi skôr 2001, každopádne bolo pred sviatkami, keď prišiel do inkriminovanej baliarne Globetelovský prospekt aj s vianočným darčekom, CD-čkom s koledami. Bolo že to radosti. V „garáži“ sa objavil nový lepiaci stroj. Ledvaže sa vopchal, ledva sa s tým voľakto naučil robiť a už sa na ňom lepili CD - čka. Proces lepenia prebiehal asi tak, že na jednej strane niekto pokladal na bežiaci pás nezabalené časopisy, tie pri prechode pod dýzou aktivovali fotobunku, na jej podnet dýza vypľula kúsok lepu pozdĺžne na prvú stranu časopisu a druhý brigádnik stojaci na opačnom konci stroja naň pricapil CD-čko. Vlastne boli obvykle dvaja pricapovači, (pricapovali na striedačku) jeden by to nestíhal. Bolo to veselé. Ak si niekto pamätá grotesku, v ktorej Chaplin doťahuje skrutky na takom bežiacom páse, tak tu to bolo veľmi podobné. Keď niekto nestihol pricapiť CD včas, zvykli sa zlepiť časáky v zbernej nádobe (rozumej v kartónovej škatuli od banánov) a vznikali prestoje. Vtipné bolo aj to, že po takej polhodinke pri stroji pricapovač začínal mať halucinácie. Napr. ja som mal neodbytný pocit, že za mnou niekto stoji. Nikto tam nebol, no aj tak som sa stále nervózne otáčal. Okrem toho sa ešte človeku strašne krútila hlava. Maximum času, čo sa dalo pri tejto diabolskej mašine prežiť, bola hodina. Ale to už bolo naozaj na hranici prežitia bez ujmy na psychickom a fyzickom zdraví jedinca. Napriek striedaniu sa mne, ako starému audiofilovi, už po prvom dni objavili aj zvukové haluze, zdalo sa mi, že stroj, ako hučí, hrá vlastne úvodnú melódiu zo skladby "Inertia Creeps" od "Massive Attack".

Práve v tento deň, keď nás zoznámili z novým strojom, som tam spoznal Luciu. Taká nie veľmi nápadná, ale vyložená sympoška, a ten úsmev... Bola to sestra Magdy, ktorá tam už predtým častejšie chodila lepiť štítky, a s ktorou sme sa uz z videnia poznali. S Luciou sme si hneď padli do oka. Pochválila ma, že sa na ňu pekne cerím, ja som pochválil ju ako sa pekne cerí a už sme boli jasní parťáci. Robili sme tam spolu ak sa nemýlim tri dni v týchto búrlivých predvianočných podmienkach, a poviem na rovinu, že nebyť nej, asi by som tam s tým vtedy sekol, hoci som fakt veľmi potreboval peniaze. Počas rozhovorov pri stroji mi Lucia spomínala ešte jednu sestru Barborku, ktorá vtedy mala asi 15 rokov. A velice mi zdôrazňovala, že sa mi bude páčiť, lebo je chutná, ale že má frajera, nejakého modela, či čo. V hluku som zle rozumel, a tak som ho hneď prekvalifikoval na modelára a následne rozvádzal dialóg na esenciálnu otázku, či lepí lietadielka alebo lode:) 

Lucia mala naozaj pravdu, Barborka bola veľmi chutná sopľaňa, no mne sa aj tak viac páčila ona, čo však vôbec nie je podstatné, pretože som sa (ako vtedy u mňa bolo a dodnes aj býva zvykom) nijako verbálne ani skutkovo neprejavil. Podstatné je, že ak by sme porovnali Barborkin zárobok vtedy a dnes prišli by sme k oveľa zaujímavejšiemu číslu než k akému došli v novinách. Kdeže hodinová mzda hostesky pri kotloch, hodinová mzda brigádničky v baliarni je v porovnaní s hodinovou mzdou populárnej moderátorky brutál! Obzvlášť keď celému vyššie opísanému predvianočnému stresovému pobytu dala "vtipnú" bodku výplata príduvšia o mesiac neskôr. Vraj vo firme došlo k nejakej sprenevere či čo, stratili sa nejaké veci, časopisy a CD čka a oni to paušálne zosobnili každému. Za tri dni v tom strese som teda zarobil úžasných 528 Sk, čo je pri celkových odrobených 24 hodinách (3 dni po 8) skvelých 22 Sk na hodinu. Myslím, že aj vyššie spomínaná Barborka R. mala v tom odbobí hodinovú mzdu obdobnú. Potom aby sme jej nedopriali tie dnešné peniaze.

Andrej Valentiny

Andrej Valentiny

Bloger 
  • Počet článkov:  55
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Autor je zástupcom šéfredaktoravirtuálneho časopisu GUPKA (gýčovo úderné periodikum konzumnéhoasociála).Časopis od svojho založenia dlho nevyvíjal aktívnu činnosť, od 14. 06. 2007 je však všetko inak. Jedine, že by nie. Zoznam autorových rubrík:  GUPKA EgocentrikGUPKA CucfľakGUPKA VýlevkaGUPKA HebedoGUPKA ZásmažkaGUPKA KrompáčGUPKA PoklopGUPKA ŠušeňGUPKA MäkčeňGUPKA ČrpákGUPKA SpúšťRádio Slobodný TekovTV HľuziakSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu