Predstavme si ženu, nazvime ju Hortenzia, ktorá postupne chodila s troma chapmi, najprv s Pankrácom, potom Servácom a nakoniec s Bonifácom. Pankrác sa k nej správal ako úplný odľud, Servác neutrálne a Bonifác ako vyložený dobrák. Teraz si predstavme, že počas chodenia s každým z nich nastala postupne tá istá situácia, nákup záclony, ktorý vždy prebiehal tak, že naša recipientka ožmolila 147 vzoriek, aby nakoniec vzala tú, čo držala v ruke ako prvú. Následkom prežitej tortúry si Pankrác, Servác aj Bonifác odfúkli a zagúľali očami (nie naraz, samozrejme, ale postupne, každý vo svojom období). Ako asi zareagovala Hortenzia na každého z nich? Takto: Odľudovi Pankrácovi s úsmevom vľúdne povedala "Ale no tak nefuč, veď to netrvalo zas tak dlho", Servácovi menej vľúdne, ale celkom neutrálne bez hnevu povedala: „Nefuč." a dobráčisko Bonifác si vypočul prednášku o tom čo ona pre neho robí a ako on nevie vydržať ani jedno hlúpe vyberanie záclony a následne sa s ním rozišla. Prečo k tomu došlo, na to dáva odpoveď teória úzkeho diapazónu.